Aktivity 2021/2022


Strašidelný deň v škole

Deň pred jesennými prázdninami, presnejšie 27. októbra, sa zmenila naša škola na dom strašidiel! Namiesto žiakov ste v školských laviciach či na chodbách mohli stretnúť duchov, bosorky, čarodejnice, múmie či strašidlá zo záhrobia. Priestormi sa ozývali zvuky všetkých príšer sveta, na ktoré si len spomeniete. Napriek tomu, že v škole riadne strašilo, všetci sme to prežili a už teraz sa tešíme na najbližší strašidelný deň na našej škole!

Do strašenia, priatelia!

 

 

 

 


Európsky deň jazykov

Mám rada atmosféru tržnice. Upokojím myseľ, uspokojím telo i ducha. Potulkami tržnicou na Dominikánskom námestí som zásobila kuchyňu a okrem iného som sa započúvala do šumu, vyjednávania, dopytov i požiadaviek. Miešala sa slovenčina, šariština, maďarčina i mantáčtina. Pocit, keď som doma a pritom obklopená neznámymi  ľuďmi. Príjemný pocit. 

V múdrych knihách sa píše: Jazyková rozmanitosť je nástrojom na dosiahnutie väčšieho interkultúrneho porozumenia a kľúčovým prvkom bohatého kultúrneho dedičstva nášho kontinentu.  

Nuž, poďme sa bližšie pozrieť na slovo jazyk. 

Význam slova "jazyk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka:  

JAZYK - podstatné meno mužského rodu. 

 

1. pohyblivýsvalnatýútvar v ústnej dutine, orgánchuti; 1 z orgánov ľudskej reči  

2. čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom, napríklad v názvoch rastlín 

3. sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, ktoré slúži akonástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jejčiastkovýútvar, reč

Deti v našej škole veľmi dobre vedia, na čo všetko nám slúži jazyk. Posvietili sme si nie len na ten slovenský, materinský, vyskúšali sme si, aké by to bolo žiť v inej krajine, rozprávať sa s ľuďmi iných národností, iným jazykom. Európsky deň jazykov je na rozmanitosť ako stvorený. 

Zaujímalo nás, ako sa pozdraviť, predstaviť sa, aj vypýtať zmrzlinu. Zahraničné časopisy, videá, návody sú už našou neoddeliteľnou súčasťou. Tak sme tvorili, rozprávali sa a diskutovali, čo nás s ľuďmi jednotlivých krajín spája (okrem internetu). 

Vlajky, písmo, knihy, jedlo, príroda, to všetko je iné a zároveň krásne. Mnohé veci okolo nás už nevnímame ako niečo cudzie, stávajú sa našou súčasťou, identifikujeme sa s nimi. Ide o možnosti, ktoré nám svet navôkol ponúka a takto je to i s jazykom. 

Pozrite si fotoalbum... 

Mgr. Andrea Trnčáková, tr. uč. 4.B


Cvičenie v prírode

Trinásty septembrový deň priniesol skvelé počasie a spokojné bezoblačné ráno. Občas to s počasím nevyjde, ale tentokrát nám počasie naozaj prialo. Mohli sme odložiť rúška a užiť si krásny, optimistický deň. Jediné obmedzenie sme mali v tom, že každá trieda sa musela pohybovať izolovane. Rádius pohybu detí bol teda obrovský a zabrali sme celý furčiansky lesopark. To však dalo deťom priestor na kreativitu, ktorú si do sýtosti užili. Jedna trieda stavala indiánsky stan z raždia, ďalšia trénovala zakladanie ohňa, ďalší piknikovali na čistinke, iní šantili na preliezkach. Vykľul sa z toho naozaj pekný zážitok. Nachytali sme aj posledné nezubaté lúče ešte letného slniečka a efektívne sme využili každú chvíľu, ktorá sa nám naskytla. Veď posúďte sami.

Pozrite si fotoalbum...

Mgr. Natália Ganajová, tr. uč. 4. C

 


EURÓPSKA NOC VÝSKUMNÍKOV - SPOZNAJ SVOJHO VEDCA

15. ročník NOCI VÝSKUMNÍKOV priniesol bohatý program nielen z online štúdia, ale v rámci formátu programu NAVŠTÍV SVOJU ŠKOLU - SPOZNAJ SVOJHO VEDCA, ktorý prepája školy a vedcov zavítali k nám do 3. B a 3. C vedkyne Ing. Ingrid Znamenáčková, PhD. a RNDr. Silvia Dolinská, PhD. zo SAV z ÚSTAVU GEOTECHNIKY. Cez aktivity a zážitkové učenie žiaci spoznávali vedu a ľudí, ktorí za ňou stoja. Hlavnou témou prednášky bolo nerastné bohatstvo na Slovensku. Dozvedeli sa, že máme pestré zásoby nerastov, no ťaží sa len málo z nich. Zmapovaných je asi 600 ložísk, no aktívne sa využíva iba tretina. Slovensko bolo už v stredoveku známe aj ťažbou zlata a striebra, ich zásoby máme doteraz. Žiaci triedili aj jednotlivé horniny a nerasty podľa mapy, kde sa nachádzajú. Pozorovali ich cez mikroskop. Najviac žiakov zaujali informácie o tom, ako vznikli sopky. Zistili, že dno sopky leží desiatky až stovky metrov pod zemským povrchom a teploty sa tu pohybujú od 600 do1200 stupňov C. Niektoré horniny sa preto tavia. Láva zo sopky buď vystrekuje alebo vyteká. Sopky môžu byť veľmi ničivé, ale dokážu byť aj užitočné. Na záver si roztriedili a nalepili nerasty podľa rozdelenia do horninového cyklu. Prednáška sa žiakom veľmi páčila a všetci sme sa im poďakovali za nové vedomosti a za dôležitú prácu vedcov, pretože v ich ústave sa zaoberajú aj recykláciou banských a hutníckych odpadov a ochranou životného prostredia.

    Pozrite si fotoalbum...

    PaedDr. Božena Lechmanová, tr. uč. 3. C


 

Fotogaléria

Kontakt

  • Základná škola, Krosnianska 4, Košice
    Krosnianska č. 925/4, 040 22 Košice
  • +421 55 671 57 19 (spojovateľka, hospodárka školy)

Mapa